Tlačila ho pred sebou viac ako 42 km. Žena svojim neuveriteľným činom všetkým dokázala, že nič nie je nemožné

0

Reklama/advertisment:

Kaitlyn a Matt boli párik, ktorí mali kopec rozličných záujmov. Po nehode sa však Matt stal na Kaitlyn úplne odkázaný. Nevedel sa napiť vody, ani poškriabať, všetko bolo na nej. Bolo toho na ňu veľa. Preto, aby ukázala sebe, partnerovi i všetkým ostatným, že sa nikdy netreba vzdávať, stanovila si métu, ktorá sa zdala nemožnou.

Reklama/advertisment:

V roku 2016 si zaumienila, že nielenže zabehne bostonský maratón (42,245 km), ale počas neho bude pred sebou tlačiť svojho partnera. A túto výzvu, hoci úplne šialenú, sa rozhodla realizovať.

Reklama/advertisment:

Reklama/advertisment:

Behu sa nechcela vzdať

Mladá žena neprestala behať ani po Mattovej nehode. Avšak vždy, keď išla behať, mala výčitky svedomia. Preto sa rozhodla, že Matta bude tlačiť za sebou. Dovtedy mala za sebou 5 polmaratónov, no maratón ešte nebehala. Keď sa prihlásila do Bostonského maratónu, policajti jej ponúkli sprievod a ochranu. A tu ich vidíme v akcii:

I still cannot even believe Monday happened. I’m at a loss for words. Hands down the best day of my life and the coolest thing I’ve ever been apart of. Can’t begin to thank all of you but let me try: thank you so much to my family, friends, strangers/supporters, the BPD, @team_hotshot @gear_comm @newbalance for making this all happen and for letting me take care of my unfinished business. Having people join in and run and cheer us on was truly unreal and beyond motivating. Most of all, thank you to my love, Matt. You inspire and challenge me to be better everyday. This is only just the beginning for us. Thank you for putting up with my crazy ideas and making me the luckiest girl in the world. #unfinishers #teamhotshot #missionaccomplished #quadriplegic #beestrong #wetherbeast

A post shared by Kaitlyn Kiely (@kkiely14) on

Kaitlyn usilovne trénovala dva roky, pričom výsledok rozhodne stál za to. S partnerom zabehli maratón a veria, že budúcnosť im prinesie aj pozitívne správy. “To, čo ostatní ľudia považujú za stres, ako chodenie do zamestnania, nákupy, vzťahy s okolím, by bolo pre nás prechádzkou ružovou záhradou,” dodáva na záver. Nečudo. Veď zranenie im úplne prehodilo rebríček hodnôt. Držíme im palce!