Reklama/advertisment:
Motto vrchných predstaviteľov socializmu: „Utváranie a formovanie vkusu spoločnosti nemožno pokladať za súkromnú vec.“
Reklama/advertisment:
Áno, od začiatku 50. rokov až do nežnej revolúcie v roku 1989 mali politici snahu diktovať ľudom aj módne trendy. Uprednostňovať sa mala domáca produkcia, poprípade dovoz zo spriatelených krajín východného bloku. V 60 – tych rokoch vznikol Dokonca takzvaný ÚBOK, ktorý oficiálne sledoval módne trendy zo Západu, avšak materiály ako bavlna či hodváb potrebné na ich výrobu do fabrík už nedodával. Socializmus bol v móde éra „umelín“- silonu, dederónu, krimplenu alebo diolénu.
Ľudia sa však nedali zastaviť a oblečenie často využívali ako formu jemného protestu proti režimu. Typickým príkladom sú texasky,džíny alebo rifle . Nie priamo zakázaný, zato však funkcionármi nenávidený výrobok z prehnitej Ameriky. Ľudia na ne čakávali dlhé rady pred tuzexami
Reklama/advertisment:
Reklama/advertisment:
Lacnejšiu napodobeninu riflí dokonca vyrábali aj naše fabriky. Medzi bežnými ľuďmi bol totiž po nich príliš veľký dopyt, ktorý nemohol ignorovať ani režim. Ich nosenie sa však považovalo za nevhodné v školách, úradoch alebo v zamestnaní.
Takisto ako sa režimu nepodarilo ľudí odradiť od nosenia riflí, tak si našli svoje cestičky aj k módnym vychytávkam zo Západu. Všetky ženy sa priam hnali za nemeckou Burdou, podľa ktorej si šili vlastné modely z dostupných už vyššie spomenutých materiálov. Takisto ako sa dnešné dievčatá uchyľujú k šitiu, aby oblečením vynikali originálne spomedzi toho síce rôznorodého, ale masového konfekčného oblečenia, tak boli vtedajšie ženy nútené stať sa domácimi krajčírkami, aby sa vyhli uniformite a fádnosti vtedajšej ponuky obchodov. Pre originalitu a farebnosť sa nosili ako módne doplnky klipsňové náušnice, či dokonca céčka – kúsok plastu pôvodne určený na výrobu závesov na dvere, z ktorého sa okrem iného stal zberateľský fenomén. Nosili sa ako náhrdelníky či náramky.
