Mohlo to byť úplne inak: Vaša prvá spomienka z detstva je pravdepodobne falošná

Vedúci výskumu, profesor Martin Conway, tvrdí, že pamäť dieťaťa ešte nie je dostatočne zrelá na to, aby si dokázala dlhodobejšie zafixovať obrazy. Preto podľa jeho slov nemusí nič znamenať ani to, ak sa vám v mysli vybaví napríklad zelený kočík, v ktorom vás mama vozila. “Mama vám mohla spomínať, že vás vozila v zelenom kočíku, a vy ste si ho jednoducho predstavili,” tvrdí profesor.

Čo si vlastne (ne)pamätáme?

Vyššie spomínanej štúdie sa zúčastnilo celkovo 6 641 dobrovoľníkov, ktorí sa mali podeliť so svojou prvotnou spomienkou. Dôležité však boli najmä dve kritériá, spomienka sa nemohla viazať na žiadnu fotografiu z rodinného albumu či príbeh, ktorý im rozprávali príbuzní. Tak sa prišlo na to, že skutočne si z detstva pamätáme len minimum, i to môže byť značne skreslené. Mnohých účastníkov výskumu sklamal tento fakt. No poďme trošku ďalej.

Pamäť dozrieva o niečo neskôr

To, čo ste zažili v troch rokoch, si však už podľa psychológov môžete pamätať, aj keď i tu môžu byť spomienky čiastočne skreslené. Avšak už vo veku piatich-šiestich rokov má dieťa podobnú pamäť ako dospelý a dokáže si zapamätať pomerne dosť.  Na druhej strane odborníci svorne tvrdia, že vplyv detstva na vývoj osobnosti by sme rozhodne nemali podceňovať. To, že si z neho (takmer) nič nepamätáme, ešte nič neznamená. Obdobie najmä do troch rokov nás ovplyvňuje viac, než sme to ochotní pripustiť. K rodičom nás púta buď láska, alebo strach. A tieto vzorce správania môžu byť pri vytváraní vzťahov v dospelosti viac než kľúčové.