Keď sa nabudúce budete ponáhľať domov, skúste si spomenúť na tento skutočný príbeh

“Ahoj Karol. To je sranda, že sa zasa vidíme!” 

“Ahoj Tomáš.” Karol sa neusmial.“Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhľal domov, aby som uvidel ženu a deti,” začal vysvetľovať Tomáš.

“Áno je to tak.” Policajt Karol sa zdal byť nesvoj.
“V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol myšlienkami na zajtrajšom rodinnom výlete, preto som sa trochu ponáhľal. Koľko si mi nameral?”
“Sedemdesiat.”

“Ale Karol, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na tachometer! Myslím si že to bolo len 65 km/h. Nepreháňaš?!”

Tomáš sa snažil pri každej ďalšej pokute klamať o čosi lepšie. Vynervovaný sa pozeral na prístrojovú dosku.

Karol ale usilovne písal niečo do bloku. “Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy?” preblesklo Tomášovi mysľou. Vždy mu to nejako prešlo, dnešok by nemal byť výnimkou. Nedočkavo povedal:

“Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil dopravné predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo….?”

Karol písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a dal ho Tomášovi.

“Ďakujem,” sarkasticky poznamenal Tomáš, pretože nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie. Bez jedného slova sa Karol vrátil späť k svojmu hliadkovému autu. Tomáš čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle. Potom otvoril zložený papier a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude stáť? He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!