Nevyliečiteľne choré deti prezradili, čo dalo ich životu zmysel. Hĺbku ich slov by mal precítiť každý z nás

Viete si predstaviť, že by ste sa museli starať o nevyliečiteľné choré deti? Tí, ktorí si zvolili toto povolanie, nám určite dosvedčia, že takáto práca im úplne zmenila pohľad na život. Juhoafrický pediater Alastair McAlpine sa takmer každý deň stretáva so smrťou tých najmenších. Zomierajúce deti vo veku od 4 do 9-tich rokov mu prezradili, čo je pre nich najväčším zmyslom života.

Nádherné na príspevkoch, ktoré by si mal prečítať každý z nás je to, že ani jedno dieťa netúžilo po materiálnom blahobyte. Nechceli viac hračiek, drahý telefón či počítačové hry. Zmysel svojho krátkeho života videli v niečom absolútne inom.

“Spýtal som sa svojich malých pacientov, ktorých choroba, bola v terminálnom štádiu, ako prežívajú to, čo sa deje. Nikto z nich nechcel tráviť viac času pred televízorom, ani na Facebooku. Nikto z nich sa nerád hádal, nikto sa netešil z toho, že je v nemocnici,” presne tak začína Alastairov príspevok, ktorý uverejnil na Twitteri. 

Nemyslia na seba, ale na druhých

Deti si v mysli uchovali pozitívne zážitky. Túžili po maličkostiach. Radi by sa ešte raz prebehli so svojim psom, túžia pohladiť mačiatko. Milujú zvieratá, pretože vedia, že tie im lásku vrátia bezpodmienečne. Z ich vyjadrení vidno, že bezpodmienečne milujú svojich rodičov. “Maminka je taká smutná. Dúfam, že jej bude čoskoro lepšie. Vidím, ako sa tatino trápi. Dúfam, že sa Boh postará o mojich rodičov, keď tu nebudem.”